Slovník pojmov

Anketa

Jedna alebo niekoľko málo otázok na vybranú tému, ktoré je možné nájsť v tlači, na webových stránkach, obdržať pri návšteve obchodného centra, pri nákupe a pod. Do ankiet sa zapojujú predovšetkým ľudia s väčším množstvom voľného času (napr. dôchodcovia, študenti, ženy na materskej dovolenke), prebieha teda tzv. samovýber, a preto nebýva získaná vzorka reprezentatívna. Anketa je tak vhodný nástroj k nadviazaniu kontaktu a upevneniu vzťahu s určitou cieľovou skupinou, nie však k získaniu podkladov pre strategické a taktické rozhodovanie.

Agregované dáta

Sumarizované či inak štatisticky spracované dáta (percentá, koeficienty a pod.). Opakom agregovaných dát sú dáta neagregované.

Batéria otázok

Otázky rovnakého či podobného charakteru, ku ktorým sú totožné varianty odpovedí, a je preto možné ich združiť. Respondent získa pocit, že sa počet otázok znížil, a vyplnenie formuláru pre neho bude prehľadnejšie a rýchlejšie. Je však nutné pamätať na to, že prehľadnosť batérie sa s narastajúcim počtom združovaných otázok znižuje.

CAPI

Computer Assisted Personal Interviewing je technika dopytovania, kedy v rámci osobného kontaktu kladie pýtajúci sa respondentovi otázky a získané odpovede značí do elektronického dotazníka zobrazeného na prenosnom multimediálnom zariadení (tablet, notebook, smartphone).

CATI

Computer Assisted Telephone Interviewing je technika dopytovania, kedy pýtajúci kladie respondentovi otázky telefonicky a získané odpovede priebežne zaznamenáva do elektronického dotazníka.

CAWI

Computer Assisted Web Interviewing je technika dopytovania využívajúca internet, kedy bez asistencie pýtajúceho, respondent vyplní elektronický dotazník, ktorý obdrží e-mailom alebo ho nájde na webových stránkach. Táto technika dopytovania nie je tak finančne a časovo náročná ako technika CAPI a CATI. Pri jej využití je nutné brať v úvahu nasledujúce:

• Nie každý disponuje počítačom a internetovým pripojením.
• Niektorí respondenti môžu mať obavu zo zneužitia dát, preto môžu zámerne niektoré (alebo aj všetky) odpovede vyplniť chybne.
• Výsledky dotazníka sa líšia podľa toho, akým spôsobom sú respondenti vybraní (vlastná databáza, online panel, náhodný výber).

Ciele výskumu

Určenie toho, čo má byť zisťované, aby získané dáta priniesli informácie potrebné pre riešenie problému zadávateľa. Pri stanovovaní cieľov je veľmi dôležitý ich počet, ktorý by mal byť primeraný. Vysoký počet cieľov totiž môže viesť k zbytočnému nárastu finančnej a časovej nákladnosti výskumu, nízky naopak k opomenutiu dôležitých možností, a teda nezískaniu potrebných dát.

Cieľová skupina

Skupina jednotiek (zákazníkov, potenciálnych zákazníkov, partnerov a i.), ktorá má byť oslovená komunikačnou kampaňou. Aby bola akcia úspešná a priniesla potrebné výsledky, je vhodné o danej skupine zistiť čo najviac informácií, ako napríklad jej veľkosť, charakteristiky (demografické, geografické, sociálno-ekonomické a psychografické kritériá) či vzťah k skúmanej problematike.

Dáta

Údaje, ktoré sú nositeľmi informácií o požadovaných javoch, subjektoch či vzťahoch medzi nimi a ktoré je možné posudzovať z hľadiska zdroja, z ktorého pochádzajú ako dáta primárne a sekundárne, či miery ich spracovania na dáta agregované a neagregované.

Doporučenia

Návrhy krokov, ktoré majú pomôcť vyriešiť či minimalizovať problém zadávateľa a mali by vychádzať nielen z analýzy získaných dát a záverov práce, ale tiež z definovaných cieľov výskumu.

Dotazník

Nástroj výskumnej metódy dopytovania, ktorý má podobu formulára obsahujúceho otázky na vybranú tému. Otázky z dotazníka sú respondentovi kladené buď priamo v písanej forme a bez zásahu opytujúceho (CAWI), alebo ústne prostredníctvom opytujúceho (CAPI, CATI).

Dopytovanie

Najrozšírenejšia metóda marketingového výskumu, ktorá spočíva v získavaní informácií od respondentov kladením otázok. Podľa situácie, povahy výskumu a charakteristiky cieľovej skupiny môže dopytovanie prebiehať osobne (CAPI), telefonicky (CATI), elektronicky (CAWI) alebo poštou.

Experiment

Metóda výskumu, ktorá získava dáta zo špeciálne zinscenovaných situácií. Pozorovateľ následne zaznamenáva zmeny chovania a vzťahov oproti pôvodnému nastaveniu. Experimenty je možné vykonávať buď v umelo vytvorenom prostredí (tzv. laboratórne experimenty), alebo v prirodzenom prostredí (tzv. terénne experimenty).

Focus Group (skupinový rozhovor)

Technika dopytovania v rámci kvalitatívneho výskumu, pri ktorej respondenti diskutujú na vybranú tému v skupine šiestich až desiatich osôb za účasti moderátora diskusie a navzájom na seba pôsobia. Výsledky sú zaznamenávané písomne alebo pomocou multimediálnych zariadení (audio, video) a ďalej skúmané.

Hypotéza

Tvrdenie o doposiaľ nepreukázanom stave premennej alebo viacerých premenných. V rámci analýzy dát následne dôjde buď k potvrdeniu, alebo naopak vyvráteniu daného tvrdenia. Podľa formulácie hypotézy je možné identifikovať hypotézu:

• deskriptívnu, ktorá popisuje stav určitej premennej
• explanačnú, ktorá informuje o vzťahu medzi vybranými premennými.

Hĺbkový individuálny rozhovor (interview):

Technika dopytovania v rámci kvalitatívneho výskumu, kedy pýtajúci osobne hovorí vždy len s jedným respondentom a snaží sa odhaliť, čo sa odohráva v jeho mysli. Najdlhšia odporúčaná doba trvania hĺbkového rozhovoru je šesťdesiat minút, následne dochádza k zníženiu pozornosti respondenta. Táto technika je časovo a finančne nákladná, prináša však hlboký náhľad do skúmanej problematiky.

Index korelácie

Ukazovateľ intenzity nelineárnej závislosti medzi číselnými znakmi, ktorý môže nabývať hodnotu od 0 do 1. Hodnota 0 značí nezávislosť číselných znakov, hodnota blízka 1 naopak silnú závislosť.

Informácia

Správa získaná utriedením a spracovaním dát, pomáhajúca poznať objekty záujmu, prostredie a vzťahy medzi nimi. Informácie je možné posudzovať napríklad z hľadiska:

• zdrojov, z ktorých sú získané:
  • primárne informácie – vyplývajúce z primárnych, doposiaľ nikde nezisťovaných dát,
  • sekundárne informácie – získané zo skôr vykonaných šetrení,
• toho, čo je ich obsahom: fakty, motívy, názory a i.,
• formy, v akej sú vyjadrené:
  • numerické informácie – vyjadrené pomocou číselných hodnôt,
  • textové informácie – vyplývajúce z textov,
  • iné informácie – vyjadrené iným spôsobom než pomocou číselných hodnôt či textov, napríklad pomocou zvukov a obrazov,
• charakteru skúmaného javu:
  • kvantitatívne informácie – merateľné a získané z dát číselného charakteru (počet, frekvencia, pomer a pod.),
  • kvalitatívne informácie – ťažko merateľné a vyjadrujúce napríklad názory, motívy, spokojnosť,
• dostupnosti:
  • verejné informácie – volne dostupné širokej verejnosti,
  • neverejné informácie – prístupné len uzavretej skupine osôb.

Interview

Viď hĺbkový individuálny rozhovor.

Kategorizácia (triedenie)

Proces vymedzenia kategórií (tried), ktoré môžu jednotlivé premenné nabiť, a s ktorými sa bude v rámci výskumu ďalej pracovať. Kategórie sa musia navzájom vylučovať tak, aby odpoveď každého respondenta bolo možné zahrnúť vždy len do jednej kategórie, a môžu byť vytvorené samostatne pre každú obmenu premennej alebo v podobe intervalov pre väčší počet obmien (napr. vek, výška). Podľa detailnosti triedenia je možné vykonať triedenie dát prvého stupňa, druhého stupňa a vyšších stupňov.

Koeficient kontingencie

Koeficient, s ktorého pomocou je možné zistiť intenzitu závislosti medzi dvoma slovnými znakmi. Je možné použiť Cramérov či Pearsonov koeficient kontingencie.

Koeficient korelácie

Koeficient používaný k zisteniu smeru a intenzity lineárnej závislosti číselných znakov, ktorý môže nabývať hodnotu od -1 do 1:

• Záporná hodnota značí negatívnu závislosť typu „čím viac, tým menej“, kedy hodnoty jedného znaku rastú a hodnoty druhého znaku klesajú.
• Kladná hodnota informuje o pozitívnej závislosti typu „čím viac, tým viac“, pri ktorej hodnoty oboch znakov rastú.
• Čím viac sa hodnota koeficientu korelácie blíži -1 alebo 1, tým silnejšia je lineárna závislosť medzi danými znakmi. Hodnota 0 naopak značí, že medzi danými premennými nebola zistená lineárna závislosť.

Kontingenčný graf

Grafické zobrazenie hodnôt z kontingenčnej tabuľky, kedy na jednej ose grafu sú zaznačené obmeny znaku zo stĺpcov tabuľky, na druhej obmeny znaku z jej riadkov. Hodnoty z buniek tabuľky sú následne zobrazené podľa typu grafu napríklad v podobe bodov (bodový graf), čiar (spojnicový graf) či stĺpcov (stĺpcový graf).

Kontingenčná tabuľka

Výsledok tzv. kombinačného triedenia, teda súčasného triedenia podľa dvoch znakov. Jedná sa o tabuľku, ktorá ilustruje vzťah medzi vybranými znakmi, kedy sú v riadkoch uvedené obmeny jedného zo sledovaných znakov, v stĺpcoch potom obmeny znaku druhého. V bunkách tabuľky sú následne zaznamenané počty prípadov, v ktorých boli dosiahnuté konkrétne obmeny znakov v odpovedajúcich stĺpcoch a riadkoch.

Korelácia

Pojem vyjadrujúci závislosť medzi číselnými znakmi. Podľa toho, aký typ vzťahu medzi danými znakmi je, je možné k výpočtu intenzity závislosti použiť buď koeficient korelácie (lineárnu závislosť), alebo index korelácie (nelineárnu závislosť).

Korelačná analýza

Proces, pri ktorom je zisťovaná intenzita závislosti medzi číselnými znakmi. Pri lineárnej závislosti medzi dvoma znakmi je možné intenzitu závislosti vypočítať pomocou koeficientu korelácie, pri závislosti nelineárnej pomocou indexu korelácie.

Kódovanie

Proces, pri ktorom je každej otázke a pre ňu nadefinovanej kategórii priradený kód (najčastejšie číselný). Ten uľahčuje a urýchľuje spracovanie dát pri využití výpočtovej techniky. Uzavretým otázkam je možné kódy priradiť vopred, pri otvorených otázkach je nutné najprv preštudovať odpovede respondentov, podľa obsahu pre ne vytvoriť neprekrývajúce sa kategórie a tým následne priradiť patričné kódy.

Kvalitatívny výskum

Typ primárneho výskumu, ktorý sa snaží získať odpovede na otázky typu „Prečo?“, teda identifikovať vnútorné procesy respondentov, príčiny a motívy ich chovania odohrávajúce sa v ich vedomí či podvedomí. Kvalitatívny výskum prináša hlboký náhľad do skúmanej problematiky a k vyhodnoteniu získaných dát je väčšinou nutná účasť psychológa. Zovšeobecnenie na celý základný súbor je nemožné alebo veľmi problematické. Medzi základné metódy kvalitatívneho výskumu patria individuálne hĺbkové rozhovory a skupinové rozhovory.

Kvantily

Významné hodnoty, ktoré delí súbor vzostupne usporiadaných prvkov na časti s rovnako veľkou početnosťou. Podľa toho, na koľko častí kvantily daný súbor delia, hovoríme napríklad o

• mediáne alebo 50% kvantile, ktorý rozdeľuje súbor na dve časti s rovnakou početnosťou,
• kvartiloch alebo troch 25% kvantiloch (dolnom, mediáne, hornom), ktoré rozdeľujú súbor na štyri časti s rovnakou početnosťou,
• oktiloch, teda siedmych kvantiloch, ktoré rozdeľujú súbor na osem častí s rovnakou početnosťou
• deciloch, deviatich kvantiloch, ktoré rozdeľujú súbor na desať častí s rovnakou početnosťou,
• percentiloch, teda deväťdesiatich deviatich kvantiloch, ktoré rozdeľujú súbor na sto častí s rovnakou početnosťou.

Kvantitatívny výskum

Typ primárneho výskumu, ktorý sa snaží nájsť odpovede predovšetkým na otázky typu „Koľko?“ a získať reprezentatívnu a dostatočne veľkú vzorku pre potreby štatistického spracovania. Preto dochádza k osloveniu mnohých respondentov štandardizovaným spôsobom, teda spôsobom rovnakým pre všetkých respondentov. Medzi hlavné metódy kvantitatívneho výskumu patrí dopytovanie, pozorovanie a experiment.

Lineárna závislosť

Vzťah medzi číselnými premennými, ktorý prebieha priamočiaro, a je ho tak možné graficky znázorniť priamkou.

Medián (50% kvantil)

Hodnota, ktorá rozdeľuje súbor vzostupne usporiadaných dát na dve časti s rovnako veľkou početnosťou. V prípade nepárneho počtu prvkov je mediánom hodnota, ktorá sa nachádza uprostred zoradených dát, v prípade párneho počtu potom obvykle aritmetický priemer dvoch prostredných hodnôt.

Metódy zberu dát

Metódy, pomocou ktorých sú získavané dáta o skúmanej problematike. V prípade kvantitatívnych výskumov sú najčastejšími metódami zberu dát dopytovanie, pozorovanie a experiment, v prípade kvalitatívnych výskumov taktiež hĺbkové individuálne rozhovory a skupinové rozhovory.

Modus (typická, modálna hodnota)

Hodnota v štatistickom súbore s najväčším počtom výskytov, teda s najväčšou početnosťou. Modus je možné určiť ako pre číselné, tak aj pre slovné znaky.

Menlivosť

Viď variabilita.

Marketingový prieskum

Jednorázová aktivita, ktorej cieľom je zistiť aktuálne informácie o situácii na trhu pomocou vybranej výskumnej metódy. K spracovaniu získaných dát sa nepoužívajú zložitejšie štatistické postupy.

Marketingový výskum

Systematické poznávanie trhu, jeho účastníkov a vzťahov medzi nimi za účelom získania podkladov pre potreby strategického a taktického rozhodovania manažérov. Marketingový výskum je možné rozlišovať napríklad podľa:

• hlavného cieľa na základný (akademický, bádateľský) a aplikovaný (komerčný),
• rozsahu šetrenia a povahy zisťovaných dát na kvantitatívny a kvalitatívny,
• zdrojov dát na primárny a sekundárny,
• prístupu ku skúmanej problematike na:
  • deskriptívny – popisujúci aktuálny stav problematiky,
  • diagnostický – hľadajúci príčiny vzniknutého stavu,
  • prognostický – snažiaci sa odhadnúť budúci vývoj danej problematiky.

Neagregované dáta

Nespracované dáta, teda dáta, ktoré sú k dispozícii v podobe, v ktorej boli získané. Opakom neagregovaných dát sú dáta agregované.

Nelineárna závislosť

Vzťah medzi číselnými premennými, ktorý prebieha krivočiaro, nie priamočiaro, a preto bude graficky znázornený iným typom krivky než priamkou.

Nevyčerpávajúce šetrenie

Spôsob šetrenia, pri ktorom sú skúmaniu podrobené len vybrané jednotky základného súboru. Získané výsledky sa následne vzťahujú len na výberový súbor a je pre ich zovšeobecnenie na celý základný súbor nutné použiť metódy štatistickej generalizácie, ako sú odhady či testovanie hypotéz.

Odpoveď

Výrok, ktorý vyjadruje respondentov názor, postoj, motívy, jeho znalosti či skúsenosti vzťahujúce sa k položenej otázke.

Omnibus

Výskum, do ktorého sa zapojí väčší počet zadávateľov, medzi ktorých sa rozdeľujú náklady spojené s realizáciou šetrenia. Každý zadávateľ následne získa výsledky vzťahujúce sa k jeho položeným otázkam.

Otázka

Formulácia, ktorá vyžaduje vysvetlenie (poskytnutie informácií) a ktorú je možné kategorizovať podľa:

• variant odpovedí na:
  • otvorené otázky – respondentovi nie sú ponúknuté žiadne varianty odpovede, môže sa vyjadriť úplne slobodne,
  • uzavreté otázky – opytovaný si vyberá z obmedzeného počtu variant odpovedí tú, ktorú považuje za správnu alebo tú, ktorá najviac zodpovedá jeho presvedčeniu,
  • polootvorené (polouzavreté) otázky – kompromis medzi otvoreným a uzavretým typom otázok, kedy je respondentovi okrem štandardizovaných variant odpovedí ponúknutá tiež úniková varianta (iné, inak a pod.), často s možnosťou zadania vlastnej odpovede,
• účelu na:
  • pomocné otázky – používané pri nadviazaní kontaktu s respondentom, uvedení ho do problematiky a nastavení podmienok, za akých budú získavané dáta potrebné k riešeniu problému zadávateľa,
  • obsahové alebo výsledkové otázky – týkajúce sa podstaty skúmaného problému a zisťujúce od respondentov ich názory, postoje, motívy a ďalšie informácie, z ktorých budú vyvodzované výsledky skúmania a odporúčania pre riešenie problému zadávateľa.

Početnosť

Počet výskytov premennej a ich obmien v štatistickom súbore, teda informácie o tom, koľko respondentov odpovedalo na určitú otázku a koľko sa ich rozhodlo pre jednotlivé varianty odpovedí. Je možné identifikovať početnosť:

• absolútnu, ktorá udáva počet výskytov jednotlivých variant odpovedí,
• relatívnu, ktorá informuje o počte výskytov jednotlivých variant odpovedí vzhľadom k celkovému počtu odpovedí na danú otázku, je vyjadrená v percentách a obvykle má väčšiu výpovednú hodnotou než početnosť absolútna, a to z dôvodu informácie o rozložení jednotlivých obmien odpovedí,
• kumulatívnu, ktorá postupne načíta hodnoty relatívnych početností pre jednotlivé varianty odpovedí.

Primárny výskum

Výskum konaný za účelom získania doposiaľ nezistených informácií potrebných k riešeniu problému zadávateľa.

Problém zadávateľa

Problém väčšinou tržného (marketingového) charakteru (úbytok zákazníkov, nízke tržby a pod.), pre ktorého riešenie chce zadávateľ výskumom získať potrebné podklady.

Premenné

Ľubovoľný prvok skúmania (vek, pohlavie, vzdelanie, spokojnosť a i.), ktorý môže nabývať rôzne hodnoty.

Panel

Skupina reprezentatívne vybraných respondentov, ktorá je opakovane podrobovaná skúmaniu v súvislosti s rovnakou alebo podobnou problematikou. Získané informácie sú lacnejšie a umožňujú sledovať vývoj vybraného javu v čase.

Plán výskumu

Dokument, ktorý zhŕňa všetky informácie týkajúce sa plánovaného výskumu, ako napríklad skúmaný problém, výskumný cieľ, potrebu informácií a ich štruktúra, cieľová skupina, spôsob výberu respondentov, ich oslovenie, techniky a metódy zberu dát a termíny, v ktorých bude výskum vykonaný, vyhodnotený a prezentovaný zadávateľovi.

Pozorovanie

Metóda kvantitatívneho výskumu, pri ktorej nedochádza k priamemu kontaktu medzi pozorovateľom a pozorovaným a pri ktorej pozorovateľ zaznamenáva reakcie a chovanie pozorovaného.

Pravdepodobnostný (náhodný) výber

Spôsob výberu respondentov, kedy o vybranej jednotke zo základného súboru do súboru výberového rozhoduje náhoda. Pravdepodobnosť výberu je buď rovnaká pre všetky jednotky, alebo rozdielna pre rôzne jednotky. Rozoznať je možné pravdepodobnosťou výber:

• s vrátením, kedy je jednotka po svojom vybratí vrátená späť do základného súboru, a môže tak byť opätovne vybratá,
• bez vrátenia, pri ktorom sa vybraná jednotka po svojom vybratí nevracia späť do základného súboru, a preto môže byť vybratá len raz.

Primárne dáta

Dáta, ktoré neboli doposiaľ zisťované, a sú teda získavané od jednotiek cieľovej skupiny za konkrétnym výskumným účelom. Opakom primárnych dát sú dáta sekundárne.

Predvýskum

Overenie postupu, metód a nástrojov zberu dát na malom súbore respondentov pred spustením výskumného projektu. Testovaný je predovšetkým dotazník, jeho náročnosť, logika a formulácia otázok.

Prieskum trhu

Viď marketingový prieskum.

Relevancia

Skutočnosť, že dáta získané v rámci výskumu sú dôležité pre riešenie problému.

Reliabilita

Spoľahlivosť, správnosť dát, tzn. že v prípade opakovaného skúmania budú získané totožné výsledky.

Respondent

Účastník ankety, výskumu či prieskumu.

Rozhovor

Najčastejšia metóda zberu dát v rámci kvalitatívneho výskumu, kedy skúsený opytujúci s psychologickým či sociologickým vzdelaním hovorí buď s jedným (hĺbkový individuálny rozhovor), alebo s väčším počtom respondentov (skupinový rozhovor). Rozhovor je využívaný taktiež v kvantitatívnom výskume, kedy sa však do zberu dát zapojuje väčší počet opytujúcich, na ktorých sú kladené nižšie požiadavky než u výskumu kvalitatívneho.

Rozptyl

Štatistická veličina, s pomocou ktorej je meraná variabilita číselných znakov alebo miera rozptýlenia hodnôt sledovanej premennej okolo jej strednej hodnoty.

Samovýber

Nereprezentatívna technika výberu respondentov, kedy respondent sám rozhoduje o svojom zapojení do prieskumu, výskumu či ankety.

Sekundárne dáta

Dáta zisťované pôvodne za iným výskumným účelom. Opakom sekundárnych dát sú dáta primárne.

Sekundárny výskum

Výskum, v rámci ktorého je pracované s dátami, ktoré už boli zisťované za iným výskumným účelom. Dané dáta môžu byť k dispozícii v agregovanej podobe (agregované dáta) alebo v podobe neagregovanej (neagregované dáta).

Spokojnosť zákazníkov

Informácie týkajúce sa spokojnosti zákazníka s produktom či službou, ktoré sú veľmi dôležité pre úspech spoločnosti ponúkajúcej dané produkty či službu na trhu. Zisťovaná býva okamžitá zákaznícka spokojnosť (ihneď po nákupe, použití) alebo spokojnosť kumulovaná (po dlhšom časovom období, väčšom počte nákupov, použití).

Stredná hodnota

Charakteristika všeobecnej úrovne pozorovaného javu, ktorá umožňuje porovnávať daný jav pri dvoch či viacerých súboroch. Medzi dané charakteristiky patrí napríklad modus, medián či priemer.

Skúmanie

Získavanie dát od jedincov, domácností či iných jednotiek súboru spôsobom:

• vyčerpávajúcim, kedy sú skúmaniu podrobené všetky jednotky základného súboru, čo je časovo a finančne náročné, často aj nemožné,
• nevyčerpávajúcim, kedy sú do výskumu vybrané len niektoré jednotky základného súboru, a získané výsledky sa tak vzťahujú len na výberový súbor a pre potreby základného súboru je nutné ich zovšeobecnenie pomocou štatistických metód.

Spracovanie dát

Proces úpravy dát pre potreby ich analýzy, ktorý v sebe zahŕňa proces kontroly dát (kontrola úplnosti a logickej správnosti), ich triedenia a kódovanie.

Skupinové rozhovory

Viď Focus Group.

Štatistické vyhodnotenie dát

Spracovanie dát pomocou štatistických metód.

Škálovanie

Používanie hodnotiacej škály, s pomocou ktorej môže respondent zaznamenať svoj názor, postoj či chovanie výberom pozície vo vopred stanovenom intervale. Pre väčšiu prehľadnosť je hodnotiaca škála často doplnená číslami, slovami či grafikou.

Testovanie hypotéz

Metóda štatistickej generalizácie, ktorá umožňuje overiť dôveryhodnosť predpokladov týkajúcich sa základného súboru využitím výsledkov skúmania o výberovom súbore.

Triedenie dát druhého stupňa

Porovnávanie kombinácií dvoch vybraných znakov a ich obmien a zisťovanie rozdielov a vzťahov medzi nimi (napríklad spokojnosť žien s produktom, nespokojnosť žien s produktom, spokojnosť mužov s produktom, nespokojnosť mužov s produktom). Pre viac informácií o procese triedenia viď kategorizácia.

Triedenie dát prvého stupňa

Zisťovanie početnosti jednotlivých znakov a ich obmien (napríklad počet žien a počet mužov, ktorí vyplnili dotazník). Pre viac informácií o procese triedenia viď kategorizácia.

Triedenie dát vyšších stupňov

Porovnávanie kombinácií väčšieho počtu znakov a ich obmien a zisťovanie rozdielov a vzťahov medzi nimi (napríklad rozdielnosť miery spokojnosti s produktom u mužov so stredoškolským vzdelaním). Pre viac informácií o procese triedenia viď kategorizácia.

Validita

Vlastnosť dát obsahovo vyjadrovať a merať to, čo vyjadrovať a merať majú, alebo ich platnosť, funkčnosť.

Vyčerpávajúce skúmanie

Skúmanie, ktorému sú podrobené všetky jednotky základného súboru a ktoré je časovo a finančne náročné, často aj nemožné.

Výber

Spôsob vyberania jednotiek zo základného súboru do súboru výberového. Možný je buď náhodný (pravdepodobnostný) výber, ktorý umožňuje zovšeobecnenie výsledkov skúmania na základný súbor, a výber zámerný (nepravdepodobnostný), ktorý umožňuje zovšeobecnenie len čiastočné alebo žiadne.

Výberový súbor (vzorka)

Súbor jednotiek (jedinci, domácnosti a i.), u ktorých sa môže vyskytovať znak významný pre riešenie problému a ktoré boli vybrané zo základného súboru výberom.

Výskumný problém

Oblasť, ktorá bude podrobená skúmaniu, čím poskytne informácie potrebné k riešeniu problému zadávateľa. Výskumný problém nie je s problémom zadávateľa totožný, ale vychádza z neho.

Variabilita (menlivosť)

Schopnosť skúmanej premennej nabývať rôzne hodnoty, kolísať okolo strednej hodnoty. Pokiaľ by daná premenná nepredstavovala rôzne hodnoty, nebolo by nutné viesť žiadne skúmania. Variabilitu číselných znakov určuje napríklad rozptyl, ktorý informuje o tom, ako veľmi sú hodnoty daného znaku rozptýlené okolo jeho strednej hodnoty. Pri slovných znakoch je možné pre určenie miery menlivosti použiť napríklad koeficient mutality.

Výskum

Viď marketingový výskum.

Zber dát

Proces, ktorým sú pomocou vybraných metód a techník získavané od respondentov potrebné dáta. V prípade kvantitatívnych výskumov sú najčastejšími metódami zberu dát dopytovanie, pozorovanie a experiment, v prípade kvalitatívnych výskumov potom hĺbkové individuálne rozhovory a skupinové rozhovory.

Základný súbor

Všetky jednotky (populácia, domácnosti a pod.), u ktorých sa môže vyskytovať znak, ktorý je významný pre riešenie problému zadávateľa.

Zámerný výber

Spôsob výberu jednotiek zo základného súboru do súboru výberového založený na úsudku pýtajúceho sa a jeho znalosti základného súboru, nie na náhode. Medzi techniky zámerného (nepravdepodobnostného) výberu patrí technika:

• kvótneho výberu – spočívajúca v snahe vytvoriť čo najpresnejšiu zmenšeninu základného súboru tak, aby boli zachované vopred preddefinované, významné kontrolné znaky a ich proporcie (percentuálne zastúpené v základnom súbore). Jednotky v rámci daných kvót môžu byť následne vybrané buď náhodne (dáta je možné čiastočne zovšeobecniť), alebo podľa úsudku pýtajúceho sa (dáta nie je možné zovšeobecniť),
• typologického výberu – vychádzajúce z identifikácie typických predstaviteľov základného súboru (ženy na materskej dovolenke, dôchodcovia a pod.), ktorí budú následne podrobené skúmaniu,
• vhodné príležitosti – kedy výskumník vyberá ľahko dosiahnuteľných respondentov,
• vhodného úsudku – kedy výskumník vyberá respondentov, u ktorých má väčšiu šancu na získanie potrebných informácií.

Závislosť

Vzťah medzi vybranými premennými, kedy jedna premenná ovplyvňuje svojou zmenou inú premennú. Podľa typu premenných je závislosť zisťovaná pomocou indexu korelácie a koeficientu korelácie pri číselných znakoch a koeficiente kontingencie pri slovných znakoch.

Znaky

Vlastnosti jednotiek súboru, ktoré je možné hodnotiť z hľadiska toho:

• koľko jednotiek súboru ich má:
  • spoločné znaky – spoločné pre všetky jednotky, ktoré majú byť zaradené do súboru skúmania,
  • Variabilné znaky - rôzne pre jednotky súboru, lebo sú predmetom skúmanie.
• v akej podobe sú vyjadrené:
  • slovné znaky – vyjadrujúce informáciu slovom a nabývajúce dve (alternatívne slovné znaky) alebo viac obmien (množné slovné znaky),
  • číselné znaky – vyjadrujúce získanú informáciu číselnou hodnotou a značiace buď úroveň pôvodne slovného znaku (poradový znak), alebo hodnotu získanú vážením, meraním (merateľný znak).